Šalená Divokosť

Vyhľadávať v tomto blogu

O mne

Získať odkaz
Facebook
X
Pinterest
E-mail
Ďalšie aplikácie

Ešte sa snáď nikdy v mojich dejinách nestalo, že by ma hocikto nazva normálnou. Ani ja.

Získať odkaz
Facebook
X
Pinterest
E-mail
Ďalšie aplikácie

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky

...aby náhodou nebolo...

Vítam vás na mojom blogu, ktorý bude do budúcna venovaný všetkým možným šialeným zážitkom a veciam, ktoré sa udiali samy od seba, alebo som ich udiala sama. Sleduj ten slovník. Ak vás pobavím, bude to fajne. Lebo ja som sa tiež bavila. Ak aj nie, hold, nemôžem byť Jozef pre každého. Píjemné a najmä ľahké čítanie vám prajem :)

..z poslednej cesty...

Posledná cesta na východ, ktorú som absolvovala, bola nedávno. Asi tri dni. Nasadla som na vlak a dúfala, že fakt, že som si zabudla hasiaci pístroj, nebude mať katastrofálne následky. Čo si vlastne teraz uvedomujem, že som ani ten kufrík s náradím pri sebe nemala, sakra... Cestu v rýchliku si nemôžem nepochváliť. Samozrejme okrem faktu, že vlastne sedím na zadku 5 hodín a po 4 už volám o pomoc. Lebo jediná prechádzka, ktorú mám možnosť absolvovať, je do reštauračného vozňa a naspäť. Čo v ICčku moc šancí na tento druh pohybu nemáte. Vystúpila som a letela rýchlo na stanicu kúpiť lístok na vlak do Michaloviec, lebo, samozrejme, je lepšie stáť v rade tridsať minút a 5 minút pred odchodom ako si ho zakúpiť hneď v Bratislave. To viete, spoliehať sa, že nejaký rýchlik nebude meškať, zas až taká výhra nie je. Okrem toho podľa najnovších výskumov amerických vedcov stres zasa niečo podporuje. Nezapamätala som si čo, každý rok totiž podporuje čosi iné. Čo by ste mohli očakávať odbežnej c...

Spontánny obed

Veľakrát riešim otázku, načo niekam idem. Vo väčšine prípadov si ju nekladiem sama, ale dostávam ju od druhých. Len nedávno začali prázdniny a aj to naše detváctvo vystrčilo čungle k vode a pomimo toho otravuje ovzdušie všetkým naokolo. To prázdniny aby sa premenovali na Jedno poldeci nestačí... Keď som už mala všetko na začiatku leta vybavené tak, ako som si predstavovala , zistila som, že mám ešte jeden deň k dobru. Čo s ním? No nič . Sadla som na vlak a odišla do Košíc. Len tak. Na kaveju, obed a vypočuť si príbeh o Desať rožky.. 😃. Budík nastavený na 4.50, aby som náhodou nezmeškala prvý vlak, neprekazili mi to ani padnuté okuliare, ktoré som elegantne zdvihla spod takmer nasratého vodiča autobusu, keď som sa náhlila na mhdčku (inak už viem, že v Prešove sa nazýva tento zázrak našej cestnej premávky MAPka, máte aj nejaké iné názvy?). Jo a kúpila som si miestenku v smere jazdy, čo dopredu varujem, aby ste sa na tieto procedúry nespoliehali, oni vám tie železnice kedykoľ...

Používa službu Blogger