Vlakom, pochopiteľne. Za úspech dopravenia sa na východ vďačím vlaku, ktorý nehorel, či ktorému neušla mašina. Nie, že by som také vlaky odsudzovala. Vy ste nemali nikdy chuť vybuchnúť? Či krízu osobnosti a nemali ste chuť sa od všetkých odtrhnúť? Naaa teda.
Blog som mala v pláne dlhšiu dobu. Moje výlety na východ totiž nebývajú plánované.
Málokedy sa stane, že keď poviem, že idem do Mičigenu, a do Košíc, že sa niekto spýta, Načo a Prečo? Pre všetkých známych to značí, že jednoducho idem vypadnúť a vypnúť. Že musím kvôli vypnutiu a uploadovaniu cestovať 400 kilometrov, to je jednoducho život. Ale Vďačím tomu za to, že celý rok nikoho nezožerem. Od jedu, samozrejme.
Za tie roky som si na východ zvykla. Považujem ho za druhý domov, kde ma najviac teší, že keďže tam bývam maximálne dva dni, nemá ma kto naštvať. Nikto nemá na to čas a priestor. Super!
Okrem toho považujem východňárov za prívetivých, bezprostredných a milých ľudí so srdcom zo zlata. Ich bezprostrednosť nemá hraníc. Myslím si, že s mojím prirodzeným životným postojom a filozofiou pod názvom Čo sa budem ondiť , by som aj medzi nich rýchlo zapadla. Pri nich som sa naučila, že problém vlastne neexistuje a hľadať problém na riešenie nie je vôbec nutné a potrebné.
No. Tak proste vznikol nápad založiť nejaký priestor, kde by som svoje zážitky a skúsenosti spísala a dala na jedno miesto. Aby som nezabudla. Lebo mi nestačia zápisníky.
Blog som mala v pláne dlhšiu dobu. Moje výlety na východ totiž nebývajú plánované.
Málokedy sa stane, že keď poviem, že idem do Mičigenu, a do Košíc, že sa niekto spýta, Načo a Prečo? Pre všetkých známych to značí, že jednoducho idem vypadnúť a vypnúť. Že musím kvôli vypnutiu a uploadovaniu cestovať 400 kilometrov, to je jednoducho život. Ale Vďačím tomu za to, že celý rok nikoho nezožerem. Od jedu, samozrejme.
Za tie roky som si na východ zvykla. Považujem ho za druhý domov, kde ma najviac teší, že keďže tam bývam maximálne dva dni, nemá ma kto naštvať. Nikto nemá na to čas a priestor. Super!
Okrem toho považujem východňárov za prívetivých, bezprostredných a milých ľudí so srdcom zo zlata. Ich bezprostrednosť nemá hraníc. Myslím si, že s mojím prirodzeným životným postojom a filozofiou pod názvom Čo sa budem ondiť , by som aj medzi nich rýchlo zapadla. Pri nich som sa naučila, že problém vlastne neexistuje a hľadať problém na riešenie nie je vôbec nutné a potrebné.
No. Tak proste vznikol nápad založiť nejaký priestor, kde by som svoje zážitky a skúsenosti spísala a dala na jedno miesto. Aby som nezabudla. Lebo mi nestačia zápisníky.
Komentáre
Zverejnenie komentára